Spoluzakladateľka organizácie Kockáči, Zuzana Jakubová, ktorá systematicky podporuje deti a učiteľov na základných a stredných školách v tom, aby sa nebáli technológií a umelej inteligencie. Je spoluautorkou AI príručky pre pedagógov s názvom AIčko a pod jej vedením sa Kockáči etablovali ako iniciatíva v oblasti neformálneho vzdelávania na Slovensku.
Kedy si prvýkrát pociťovala, že naše školstvo zaostáva v digitalizácii a vzdelávaní o technológiách?
Úprimne, odkedy si pamätám. Môj tatino ma od malička viedol k technológiám a u nás doma boli technológie prirodzenou súčasťou bežného života. Keď som prišla do školy, kde učiteľky so sebou ťahali tie obrovské staré magnetofóny a cez ne nám na hodinách púšťali tridsaťročné nahrávky, bol to pre mňa šok.
Bol toto ten bod, kedy si si povedala, že je treba prevziať vzdelávanie do vlastných rúk a začať šíriť povedomie o digitalizácii a potrebných vlastnostiach budúcnosti ako kritické myslenie či riešenie problémov?
Keďže som to takto vnímala už od útleho detstva, asi to nebol jeden konkrétny moment alebo bod zlomu. Skôr to vo mne postupne dozrievalo. Nikdy mi však ani len nenapadlo, že by som sa raz mohla pohybovať práve vo vzdelávaní a už vôbec nie v neziskovom sektore. Prišlo to prirodzene, ako reakcia na to, čo som okolo seba dlhodobo videla a zažívala.
Ako si sa vzdelávala o kyberbezpečnosti, AI alebo kyberšikane keď na základných a stredných školách chýba predmet, ktorý by tieto témy zastrešoval?
Vždy ma tieto témy prirodzene zaujímali, nikdy som ich nevnímala ako niečo cudzie. Od malička som trávila veľa času pri počítači a technológie ma jednoducho bavili, takže informácie o kyberbezpečnosti či AI ku mne prichádzali tak nejako automaticky. A keď sa koncom roka 2022 prišiel Chat GPT, ani sekundu som neváhala a musela ho vyskúšať, odvtedy je AI vlastne súčasťou môjho každodenného života.
V rámci organizácie Kockáči zabezpečujete aj podporu pre učiteľov. S akými najčastejšími témami sa v rámci tejto podpory stretávate? Je niečo jednotné v čom naši učitelia potrebujú pomocnú ruku?
V rámci našich workshopov sa im snažíme predstaviť nástroje, ktoré im vedia zjednodušiť každodenné činnosti, ako je plánovanie hodín či tvorba testov. Uvedomujeme si, že okrem samotného vyučovania majú učitelia množstvo povinností, ktoré im často zaberajú veľa času aj energie mimo školy. Práve túto „neviditeľnú“ časť práce sa im snažíme čo najviac zjednodušiť, aby im ostalo viac priestoru a energie na to najdôležitejšie, prácu so žiakmi.
Ako najväčšiu výzvu vnímam najmä to, že veľa učiteľov nevie, kde a ako s umelou inteligenciou začať. Vedia, že AI existuje a poznajú nástroje ako napríklad ChatGPT, no často im chýba konkrétny návod, ako ich môžu prakticky využiť vo svojej každodennej práci.
Stretli ste sa niekedy s kritikou alebo odmietaním zo strany škôl?
Stretli a nie raz. Sme študentské občianske združenie, takže prirodzene je tu nejaká stigma okolo nášho veku a kompetencie. Bolo nám povedané, aj to že naše aktivity nesúvisia so školou a podobne. Dokonca aj od vedenia Gymnázia, na ktorom sme študovali. Berieme to však ako prirodzenú súčasť našej cesty a zároveň ako motiváciu ukázať v praxi, že to, čo robíme, má zmysel a reálny dopad.
Je skvelé, že dnes už ako organizácia pôsobíte na celom Slovensku. Všímaš rozdiel v úrovni jednotlivých znalostí naprieč regiónmi?
Určite áno, rozdiely medzi regiónmi vnímame. Nejde však ani tak o schopnosti či potenciál učiteľov a žiakov, ale skôr o mieru príležitostí, ku ktorým majú prístup. Napríklad na východnom Slovensku sa s technológiami a digitálnymi nástrojmi stretávajú menej často ako v Bratislave, kde je týchto možností prirodzene viac. Práve preto vnímame ostatné regióny ako obrovský potenciál, stačí im dať priestor, podporu a správne nástroje.
V súčasnosti sa denne skloňuje pojem umelá inteligencia, v akom rozsahu používajú žiaci na základných a stredných školách AI?
Denne. Robíme prednášky na školách a vždy sa pýtame, kto zo žiakov používa AI a ako často. V posledných mesiacoch nám zdvíhajú ruky všetci. Často sa opakuje odpoveď, že s ňou robia referáty, domáce úlohy a podobne.
Vedia ako AI používať správne? Ktoré nástroje používajú najčastejšie?
Najčastejšie dominuje ChatGPT, pre väčšinu žiakov je to najintuitívnejší a najdostupnejší nástroj. Celkovo najväčšou chybou pri používaní AI je podľa mňa veľká dôvera a minimálne overovanie si informácií. Toto sa snažíme ukazovať aj našou súťažou Kockáč roka, ktorá práve kritické myslenie v spojení s AI testuje. Zároveň sa snažíme ukázať, že starý dobrý Google je stále niekedy najlepšou voľbou.
Vidíš aj nástrahy, ktoré súvisia s nedostatkom znalostí o negatívnych aspektoch AI ako napr. halucinácie či bezpečnosť?
Ako som už spomínala, jedným z hlavných problémov je prílišná dôverčivosť. Žiaci a často aj dospelí si neuvedomujú, že AI môže generovať nepresné alebo zavádzajúce informácie a že jej odpovede by nemali brať ako automaticky pravdivé. Túto prehnanú dôveru vidím nielen vo výstupoch, ale aj vo vstupoch, veľa ľudí zadáva do nástrojov ako ChatGPT osobné či dôverné informácie bez toho, aby si plne uvedomovali možné dôsledky.
Používate aj v rámci vašej organizácie AI na zjednodušenie niektorých procesov?
Keby poviem, že nie, tak by som sa musela hanbiť, keďže o nej vzdelávame. Či už je to nejaká práca s dátami, korekcia mailov a iných výstupov, tvorba obsahu a podobne.
A čo ty? Na čo najčastejšie používaš AI a kde vidíš jej prínos pre tvoj život?
Pre mňa je to úplný game-changer, čo sa týka copywritingu, ja som nikdy nebola nejaký spisovateľ. Najväčší prínos však vidím v samoštúdiu. Kedysi keď ma niečo zaujímalo tak som musela robiť research na Googli, teraz sa spýtam ChatGPT a za pár minút viem o danej téme všetko, čo chcem.
Kockáč roka je súťaž, ktorú organizujete od roku 2023 na základných aj stredných školách. V čom je táto súťaž pre mladých zaujímavá?
Robíme ju tak, aby sme sa do nej chceli zapojiť aj my sami, keby sme ju neorganizovali. Celý tím Kockáčov sa počas štúdia zapájal a stále zapája do rôznych súťaží. Pri každej z nich sme však mali pocit, že nám tam niečo chýba alebo niečo nefunguje tak, ako by mohlo. Práve tieto drobné aj väčšie nedostatky sme sa rozhodli pri Kockáčovi odstrániť a zapracovať na nich.
Najväčší rozdiel je podľa mňa v tom, že netestujeme našprtané vedomosti, ale schopnosť pracovať s informáciami a vedieť si ich vyhľadať. Mne osobne vždy prišlo zvláštne, prečo si musím pamätať množstvo faktov, keď si ich viem doslova za pár sekúnd nájsť v telefóne, ktorý mám pri sebe 24/7.
Zaujímavé sú aj ceny a celkové prevedenie súťaže. Snažíme sa žiakov oceňovať niečím, čo ich naozaj poteší a má pre nich reálne využitie. Tento rok napríklad víťazi pôjdu do Európskeho parlamentu vďaka Veronike Cifrovej Ostrihoňovej, získali aj PlayStation 5 Pro, Nintendo Switch 2 či rôzne technologické gadgety. Úprimne musím povedať, že väčšinu z týchto cien by som si najradšej nechala aj ja a práve preto verím, že sú atraktívne aj pre súťažiacich.
Je veľký záujem zo strany mladých študentov zapojiť sa do súťaže?
Myslím si, že áno, minimálne tých skutočných Kockáčov máme naozaj dosť a to nás teší. Tento rok sa zapojilo viac ako 9000 žiakov a do budúceho roka máme ciele ešte vyššie.
Aké sú najsilnejšie stránky súťažiacich? Je niečo v čom na Slovensku vynikáme?
Ťažko to porovnávam s inými krajinami, ale mám pocit, že nám určite nechýba kreativita. Naši Kockáči sú veľmi vynaliezaví a často prichádzajú s riešeniami, ktoré by nám ani nenapadli.
Vnímaš zo svojej perspektívy pomoc alebo snahu o zlepšenie digitálnych znalostí zo strany štátu? Aký signál to podľa teba zanecháva?
Snaha o zlepšenie tu určite je, hoci ide o veľmi citlivú a komplexnú tému. Z mojej perspektívy je však kľúčové najmä prevedenie týchto snáh do praxe. Myslím si, že takéto veci by sa určite nemali riešiť od stola. Učitelia často dostávajú množstvo nariadení a usmernení, ktoré nie sú vždy úplne zrozumiteľné alebo ľahko aplikovateľné do praxe.
Ako by mohli ľudia podporiť vašu iniciatívu?
Stačí úplne málo, napríklad dať o nás vedieť ľuďom vo svojom okolí. Keďže fungujeme zatiaľ relatívne krátko. Dobré PR je pre nás veľmi dôležité. Podporiť nás môžu aj kúpou našej knižky o AI vo vzdelávaní AIčko.
Aké vízie máš v digitálnom rozvoji školstva na najbližších 5 rokov?
V najbližších piatich rokoch by som chcela, aby o Kockáčoch počul každý učiteľ aj žiak na Slovensku. Mojím veľkým cieľom je zároveň dostať sa aj do regiónov, ktoré sú na tom horšie z hľadiska digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti. Práve tam vnímame najväčšiu potrebu podpory v oblastiach, ako je AI či kritické myslenie, a chceme školám v týchto regiónoch pomáhať ešte intenzívnejšie. Okrem toho by sme Kockáčov radi postupne rozšírili aj do susedných krajín.
Mohla by si členkám našej komunity odporučiť knihy, filmy alebo podcasty o AI, ktoré sama obľubuješ?
To je pomerne ťažká otázka, keďže mám AI doslova zaplnený feed na Instagrame a denne sledujem rôzne profily a zdroje. Ak by som však mala vyzdvihnúť jeden konkrétny tip, určite odporúčam Aliho Abdaala, ktorý sa venuje sebarozvoju, produktivite a organizácii práce aj s pomocou umelej inteligencie.
Čo sa týka filmov, mám rada sci-fi a klasiky ako Matrix či Terminátor. Film, ktorý podľa mňa veľmi pekne odráža dnešnú dobu a vzťah človeka k technológiám, je The Circle. Určite odporúčam aj AIčko, ktoré sme spolu s kolegom Šimonom napísali na základe našich skúseností z AI workshopov pre učiteľov.
Pridaj komentár